dnes je 28.2.2020
Input:

Komentár k ZVO (25/2006 Z. z.) - § 42 Vyhodnocovanie ponúk

2.1.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

3.2.1.23 Komentár k ZVO (25/2006 Z. z.) - § 42 Vyhodnocovanie ponúk

Mgr. Tomáš Kamenec

§ 42

Vyhodnocovanie ponúk

(1) Vyhodnocovanie ponúk komisiou je neverejné. Komisia vyhodnotí ponuky z hľadiska splnenia požiadaviek verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa na predmet zákazky a náležitosti ponuky a vylúči ponuky, ktoré nespĺňajú požiadavky na predmet zákazky uvedené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž a v súťažných podkladoch alebo náležitosti ponuky; ak ide o zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti, komisia vyhodnotí ponuky aj z hľadiska požiadaviek na bezpečnosť a ochranu utajovaných skutočností a bezpečnosť dodávok a vylúči ponuky, ktoré nespĺňajú určené požiadavky. Ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžadoval od uchádzačov zábezpeku, komisia posúdi zloženie zábezpeky a vylúči ponuku uchádzača, ktorý nezložil zábezpeku podľa určených podmienok. Pri vyhodnocovaní ponuky s variantným riešením postupuje podľa § 37 ods. 3.

(2) Komisia môže písomne požiadať uchádzačov o vysvetlenie ponuky. Vysvetlením ponuky nemôže dôjsť k jej zmene. Za zmenu ponuky sa nepovažuje odstránenie zrejmých chýb v písaní a počítaní.

(3) Ak sa pri určitej zákazke objaví mimoriadne nízka ponuka vo vzťahu k tovaru, prácam alebo službám, komisia môže písomne požiadať uchádzača o podrobnosti týkajúce sa tej časti ponuky, ktoré sú pre jej cenu podstatné. Uchádzač musí doručiť odôvodnenie nízkej ponuky do piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, pokiaľ komisia neurčila dlhšiu lehotu. Tieto podrobnosti sa môžu týkať najmä:

  1. hospodárnosti stavebných postupov, hospodárnosti výrobných postupov alebo hospodárnosti poskytovaných služieb,

  2. technického riešenia alebo osobitne výhodných podmienok, ktoré má uchádzač k dispozícii na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác, na poskytnutie služby,

  3. osobitosti tovaru, osobitosti stavebných prác alebo osobitosti služby navrhovanej uchádzačom,

  4. súladu so zákonmi, ktoré sa týkajú ochrany zamestnanosti a pracovných podmienok platných v mieste dodania tovaru, na mieste uskutočnenia stavebných prác alebo v mieste poskytnutia služby,

  5. možnosti uchádzača získať štátnu pomoc.

(4) Ak boli predložené najmenej tri ponuky od uchádzačov, ktorí spĺňajú podmienky účasti, ktoré spĺňajú požiadavky verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa na predmet zákazky, mimoriadne nízkou ponukou je vždy aj ponuka, ktorá obsahuje cenu plnenia, ktorá je najmenej o

  1. 30% nižšia, než priemer cien plnenia podľa ostatných ponúk,

  2. 15% nižšia, než je cena plnenia podľa ponuky s druhou najnižšou cenou plnenia a zároveň

  3. 15% nižšia ako predpokladaná hodnota zákazky, ak je vyjadrená konkrétnym číslom.

(5) Komisia zohľadní vysvetlenie ponuky uchádzačom v súlade s požiadavkou podľa odseku 2 alebo odôvodnenie mimoriadne nízkej ponuky uchádzačom, ktoré vychádza z predložených dôkazov. Po písomnom odôvodnení mimoriadne nízkej ponuky môže komisia vyzvať uchádzača na osobnú konzultáciu na účely vysvetlenia predloženého odôvodnenia, ktorá sa nesmie konať skôr ako päť pracovných dní odo dňa doručenia pozvánky. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vylúči ponuku, ak uchádzač

  1. nedoručí písomné vysvetlenie ponuky na základe požiadavky podľa odseku 2 v lehote piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti o vysvetlenie, ak komisia neurčí dlhšiu lehotu,

  2. predložené vysvetlenie ponuky nie je v súlade s požiadavkou podľa odseku 2,

  3. nezašle písomné odôvodnenie mimoriadne nízkej ponuky v lehote podľa odseku 3,

  4. nedostaví sa po výzve komisie na osobnú konzultáciu na účely vysvetlenia predloženého odôvodnenia mimoriadne nízkej ponuky alebo

  5. predložené odôvodnenie mimoriadne nízkej ponuky nie je svojim obsahom v súlade s požiadavkou podľa odseku 3.

(6) Ak uchádzač odôvodňuje mimoriadne nízku ponuku získaním štátnej pomoci, musí byť schopný v primeranej lehote určenej komisiou preukázať, že mu štátna pomoc bola poskytnutá v súlade s príslušným právnym predpisom, inak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vylúči ponuku.

(7) Verejný obstarávateľ a obstarávateľ je povinný písomne oznámiť uchádzačovi jeho vylúčenie s uvedením

  1. dôvodov vyplývajúcich najmä z nesúladu predloženej ponuky s technickými špecifikáciami, výkonnostnými požiadavkami a funkčnými požiadavkami na predmet zákazky určenými verejným obstarávateľom a obstarávateľom podľa § 34 ods. 2,

  2. dôvodov vyplývajúcich z nesúladu predloženej ponuky s požiadavkami na bezpečnosť a ochranu utajovaných skutočností alebo požiadavkami na bezpečnosť dodávok určenými verejným obstarávateľom a obstarávateľom, ak ide o zákazku v oblasti obrany a bezpečnosti,

  3. lehoty, v ktorej môže byť podaná námietka podľa § 138 ods. 2 písm. e).

(8) Komisia vyhodnocuje ponuky, ktoré neboli vylúčené, podľa kritérií určených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž alebo v súťažných podkladoch a na základe pravidiel ich uplatnenia určených v súťažných podkladoch, ktoré sú nediskriminačné a podporujú čestnú hospodársku súťaž.

(9) O vyhodnotení ponúk komisia vyhotoví zápisnicu, ktorú podpisujú prítomní členovia komisie. Zápisnica obsahuje najmä

  1. zoznam členov komisie,

  2. zoznam všetkých uchádzačov, ktorí predložili ponuky,

  3. zoznam vylúčených uchádzačov s uvedením dôvodu ich vylúčenia,

  4. záznam z osobnej konzultácie na účely vysvetlenia predloženého odôvodnenia mimoriadne nízkej ponuky podpísaný všetkými účastníkmi,

  5. dôvody vylúčenia mimoriadne nízkych ponúk,

  6. poradie uchádzačov a identifikáciu úspešného uchádzača alebo úspešných uchádzačov s uvedením dôvodov úspešnosti ponuky alebo ponúk; podiel subdodávky, ak je známy,

  7. ak ide o verejnú súťaž, informácie o vyhodnotení splnenia podmienok účasti,

  8. dôvody, pre ktoré člen komisie odmietol podpísať zápisnicu alebo podpísal zápisnicu s výhradou.

(10) Zápisnica o vyhodnotení ponúk sa odovzdá verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi.

(11) Členovia komisie nesmú poskytovať informácie o obsahu ponúk počas vyhodnocovania ponúk. Na člena komisie sa vzťahuje povinnosť podľa § 20.


§ 42 ods. 1

Ustanovenie § 42 ZVO je kľúčové z pohľadu vyhodnocovania ponúk. Vzhľadom na dvojobálkový systém sa režim vyhodnocovania ponúk podľa § 42 ZVO týka tak vyhodnocovania častí ponúk „Ostatné“, ako aj častí ponúk „Kritériá“. Sú definovanéprocesné ako aj hmotnoprávne pravidlá pre posúdenie ponúk z hľadiska ich formálneho a vecného súladu s požiadavkami určenými v definovanej dokumentácii. Ustanovenie § 42 ZVO dáva vysokú mieru právomocí komisii na vyhodnotenie ponúk, ktorá však musí byť zložená tak, aby bola efektívne schopná túto právomoc v súlade s princípmi verejného obstarávania ako aj ustanoveniami ZVO vykonať.

Vyhodnocovanie ponúk vykonáva komisia neverejne. Ani výstupy a zistenia komisie na vyhodnotenie ponúk nie sú v procese vyhodnocovania ponúk zverejňované, nakoľko by mohlo ich zverejnenie nepriaznivo ovplyvniť proces verejného obstarávania. Bolo by v rozpore s princípmi verejného obstarávania, ak by uchádzači disponovali navzájom informáciami o vyhodnocovaní ich ponúk, prípadne o žiadostiach o vysvetlenie ponúk.


V tomto kontexte je potrebné posudzovať aj prípadné žiadosti o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode informácií, smerujúce napr. vo vzťahu k zverejneniu ponúk uchádzačov počas vyhodnocovania ponúk. Informácie o vyhodnocovaní ponúk počas samotného vyhodnocovania podliehajú osobitnému režimu, ktorý znemožňuje postupovať ich tretím subjektom, pričom aj samotní členovia komisie sú viazaní mlčanlivosťou vyplývajúcou z § 42 ods. 11 ZVO, podľa ktorého členovia komisie nesmú poskytovať informácie o obsahu ponúk počas vyhodnocovania ponúk. Informácie z vyhodnocovania ponúk sa sprístupňujú iba spôsobmi upravenými ZVO – teda oficiálnymi písomnosťami s obsahom vyplývajúcim zo ZVO so striktne určenými adresátmi, napr. oznámením o vylúčení adresovanom vylučovanému uchádzačovi či informáciou o výsledku vyhodnotenia ponúk adresovanou uchádzačovi, ktorého ponuka sa vyhodnocovala. Úmysel zákonodarcu vo veci dôvernosti vyhodnocovania ponúk vyplýva napr. aj z § 44 ods. 3 ZVO upravujúceho informáciu o výsledku vyhodnotenia ponúk, podľa ktorého verejný obstarávateľ a obstarávateľ neposkytne informácie týkajúce sa zadávania zákazky, uzavierania rámcových dohôd alebo zaradenia do dynamického nákupného systému, ak by ich poskytnutie bolo v rozpore so zákonom, s verejným záujmom alebo by mohlo poškodiť oprávnené záujmy iných osôb, alebo by bránilo čestnej hospodárskej súťaži. Tieto zákonné obmedzenia sprístupňovania informácií o vyhodnocovaní ponúk a teda aj obsahu ponúk iných uchádzačov vyplývajú zo samotných princípov verejného obstarávania uvedených v § 9 ZVO, najmä z princípu rovnakého zaobchádzania a princípu nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, pretože sprístupňovanie obsahu konkurenčných ponúk by mohlo ohroziť práva alebo právom chránené záujmy týchto uchádzačov a narušiť samotnú súťažnú podstatu verejného obstarávania. Na druhej strane sa domnievame, že po skončení verejného obstarávania sú aj informácie o vyhodnocovaní ponúk podľa § 42 ZVO verejnosti sprístupniteľné a mali by podliehať v prípade záujmu verejnej kontrole, nakoľko dokumentujú súlad postupu verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa so ZVO.

V prípade verejnej súťaže musí verejný obstarávateľ a obstarávateľ reprezentovaný komisiou po otvorení častí ponúk „Ostatné“, avšak ešte pred ich vyhodnotením, posúdiť splnenie podmienok účasti podľa § 33 ZVO. Iba ponuky uchádzačov, ktorí neboli z verejného obstarávania vylúčení pre nesplnenie podmienok účasti, sa posudzujú následne podľa ustanovení § 42 ZVO.

Komisia na vyhodnotenie ponúk najprv posudzuje formálnu zhodu ponúk s požiadavkami na predmet zákazky uvedenými v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž a v súťažných podkladoch. Ide o kontrolu náležitostí ponuky. Nesplnenie náležitostí ponuky je v režime ZVO účinného od 1. 7. 2013 už sankcionované vylúčením ponuky. Je potrebné preskúmať, či ponuka obsahuje všetky predpísané náležitosti ponuky určené verejným obstarávateľom a obstarávateľom v súťažných podkladoch (úplnosť ponuky) a či je vyhotovená spôsobom definovaným verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom. Cieľom vymedzenia formálnych požiadaviek na spracovanie ponuky a jej úplnosť je mať pri vyhodnocovaní ponúk porovnateľné ponuky, ktoré je komisia schopná relevantným spôsobom vyhodnotiť.


Aj po zmene ZVO a možnosti vylučovania ponuky pre nesplnenie náležitostí ponuky je potrebné odlišovať nesplnenie podstatných náležitostí ponuky od nepodstatných, formálnych požiadaviek (zošitie ponuky namiesto predloženia požadovanej pevnej nerozoberateľnej formy ponuky a pod.). Skôr určité formálne pochybenia možno napraviť v procese vysvetľovania ponúk podľa § 42 ods. 2 ZVO.

V rámci posúdenia technickej zhody sa posudzuje, či uchádzačom ponúknuté plnenie zodpovedá požiadavkám, ktoré vymedzil verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ. Možnosť posudzovať a vyhodnocovať technickú zhodu ponúk závisí od presnosti požiadaviek na predmet zákazky definovaných v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž a v súťažných podkladoch (vrátane obchodných podmienok alebo návrhu zmluvy).


Predpokladom úspešného verejného obstarávania je vždy presné vymedzenie predmetu zákazky a všetkých relevantných požiadaviek, ktoré verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ na budúce plnenie majú. Čím je opis predmetu zákazky presnejší, tým je nižšia šanca, aby návrh vlastného plnenia uchádzača bol v rozpore s týmito požiadavkami.

Je potrebné zdôrazniť, že posúdenie technickej zhody ponúk kladie mimoriadne nároky aj na členov komisie na vyhodnotenie ponúk z pohľadu ich odbornosti a schopnosti riadne a v celom rozsahu porozumieť obsahu každej jednej ponuky. Komisia musí urobiť záver o tom, či v prípade, ak by bola prijatá ponuka uchádzača, jej realizáciou by boli dodané tie plnenia, ktoré boli požadované.

Zdôrazňujeme, že v tomto štádiu verejného obstarávania nie je povinnosťou (a ani možnosťou) uchádzača preukázať súlad ponuky s požiadavkami uvedenými v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, v oznámení použitom ako výzva na súťaž a v súťažných podkladoch. Povinnosť posudzovať splnenie určených požiadaviek má verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, a to prostredníctvom komisie s dostatočným odborným vzdelaním alebo odbornou praxou (§ 40 ZVO). V prípade, ak komisia zistí a vie preukázať, že predložená ponuka objektívne nespĺňa požiadavky definované verejným obstarávateľom a obstarávateľom v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž a v súťažných podkladoch na predmet zákazky a/alebo nespĺňa vopred definované náležitosti ponuky, je verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinnýponuku predmetného uchádzača z verejného obstarávania vylúčiť. Nesplnenie definovaných požiadaviek musí byť preukázané jednoznačne bez akejkoľvek pochybnosti. Pochybnosti o súlade ponuky s požiadavkami nie sú v zmysle ustanovení § 42 ods. 1 ZVO legitímnym dôvodom na vylúčenie z verejného obstarávania. V prípade existencie pochybnosti o súlade predloženej ponuky s definovanými požiadavkami nie je možné ako k prvému opatreniu siahnuť k vylúčeniu z verejného obstarávania. Skôr je primerané použiť inštitútvysvetľovania ponúk podľa § 42 ods. 2 ZVO, resp. údaje uvádzané v ponuke uchádzača je komisia oprávnená overovať aj inak. Vždy platí zásada primeranosti opatrení, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ používa v rámci procesu verejného obstarávania.

Vylúčenie z verejného obstarávania je extrémnym krokom, ktorý ovplyvňuje v značnom rozsahu ďalšiu súťaž. Eliminuje sa možnosť výberu najvhodnejšej ponuky z viacerých možností, ktorá je vlastne podstatou verejného obstarávania. Vzhľadom na extrémny charakter opatrenia vylúčenia z verejného obstarávania je potrebné ustanovenia § 42 ods. 1 ZVO s ohľadom na tento inštitút vykladať reštriktívne. Rozširujúci výklad by mohol byť v rozpore s princípmi verejného obstarávania. Na druhej strane je potrebné vnímať legitímne právo verejného obstarávateľa a obstarávateľa vyhodnocovať iba tie ponuky, ktoré zodpovedajú definovaným požiadavkám a náležitostiam a v prípade ich prijatia by plnenie zodpovedalo opisu predmetu zákazky.

V prípade požiadavky na zloženie zábezpeky podľa § 36 ZVO musí komisia preskúmať, či bola zábezpeka zložená vo forme a spôsobom definovaným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž a v súťažných podkladoch. Okrem dátumu zloženia a výšky zloženej čiastky zábezpeky musí v prípade predloženia bankovej záruky preskúmať komisia aj to, či banková záruka zodpovedá požiadavkám definovaným verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom v súťažných podkladoch.

§ 42 ods. 2

Ustanovenie § 42 ods. 2 ZVO upravuje inštitút žiadosti o vysvetlenie ponuky. I keď je právna úprava viac menej iba rámcová, neznamená to, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ reprezentovaný komisiou na vyhodnotenie ponúk môžu využívať inštitút vysvetľovania ponúk ľubovoľne. Žiadosť o vysvetlenie musí mať jasný a určitý vzťah k predloženej ponuke v užšom zmysle. Musí smerovať k objasneniu skutočností rozhodujúcich pre vyhodnotenie ponúk ako takých. Požiadavky na vysvetlenie by mali byť formulované jasne a zrozumiteľne, tak aby tieto bolo možné jednoznačne zodpovedať.


Predmetom vysvetľovania by mali byť predovšetkým skutočnosti, ktoré sa javia ako sporné s ohľadom na posúdenie technickej zhody predloženej ponuky uchádzača s požiadavkami uvedenými v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v oznámení použitom ako výzva na súťaž a v súťažných podkladoch alebo skutočnosti týkajúce sa ponuky uchádzača s ohľadom na kritériá na vyhodnotenie ponúk (§ 35 ZVO).

Žiadosť o vysvetlenie ponuky by nikdy nemala byť formulovaná tak, aby navádzala uchádzača na zmenu ponuky. Takáto zmena ponuky je absolútne neprípustná ako úkon odporujúci základným princípom verejného obstarávania. Ako zmenu ponuky nie je však možné posudzovať odpoveď uchádzača na žiadosť o vysvetlenie ponúk, ktorou objasňuje už v ponuke uvedené informácie, tieto z dôvodu lepšieho pochopenia dopĺňa o ďalšie skutočnosti opisujúce to, čo už je v ponuke obsiahnuté.

V praxi býva často problémom rozlíšiť, čo je ešte prípustné a možno aplikovať pri vyhodnotení ponúk a čo možno považovať už za zmenu ponuky. Opätovne je na mieste absolútne reštriktívny výklad. Principiálne je neprípustnou zmenou ponuky zmena ponuky uchádzača včasti „Kritériá“. Rovnako ako rozporné so ZVO by bolo potrebné posúdiť také vysvetlenie ponuky, ktoré by znamenalo zmeny ponuky v časti vlastného návrhu plnenia predmetu zákazky majúce vplyv na technickú zhodu.

Za zmenu sa nepovažuje oprava zjavnej chyby v písaní a počítaní. Na využitie tejto možnosti je potrebné však skutočne preukázať zo strany uchádzača, že chyba je evidentná (logická súvislosť) a nejde o inú opravu ponuky.

§ 42 ods. 3 až 6

Inštitút mimoriadne nízkej ponuky je v režime ZVO účinného od 1. 7. 2013 opätovne fakultatívny. Je teda na rozhodnutí komisie, či daného uchádzača o vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky požiada alebo nie. Pre dvojobálkový systém sa tento inštitút aplikuje v rámci vyhodnocovania častí ponúk „Kritériá“. Pojem mimoriadne nízka ponuka zavedený zákonom č. 58/2011 Z. z. namiesto pojmu „neobvykle nízka cena“ má ambíciu byť širší a zahŕňať možnosť posudzovať predložené ponuky v širších súvislostiach. Možnosť posudzovať mimoriadne nízku ponuku má byť chápaná ako možnosť posúdiť ponúkanú cenu v ponuke spolu s ostatnými parametrami ponuky, ktoré majú vplyv na ponúkanú cenu. Ďalej zákonodarca otvoril možno vysvetľovať aj iné „nízko ponúknuté“ plnenie kritérií na vyhodnotenie ponúk ako je cena. V takomto prípade sa však naráža na praktické problémy súvisiace s právnou úpravou ako aj aplikačnou praxou. Limitáciu predstavuje okruh povolených kritérií na vyhodnotenie ponúk (§ 35 ods. 6 a 7 ZVO). Ten vo väzbe na faktickú nemožnosť použiť subjektívne hodnotiteľné kritériá na vyhodnotenie ponúk, ktorá vyplýva z rozhodovacej praxe ÚVO, v praxi znamená, že sa v drvivej väčšine postupov vo verejnom obstarávaní používa iba kritérium najnižšej ceny.

Je vecou komisie, aby vyhodnotila, ktorá ponuka je mimoriadne nízka. Určite však nejde o svojvoľné posúdenie. Komisia musí porovnávať posudzovanú ponuku najmä s ohľadom na relevantný trh ako aj ponuky ostatných uchádzačov, predpokladanú hodnotu zákazky alebo opis predmetu zákazky. Rovnako však je potrebné vziať do úvahy aj technické riešenie ponúkané daným uchádzačom.


Domnievame sa, že v prípade ponuky, kde celková cena sa skladá z jednotkových cien, nie je možné za mimoriadne nízku ponuku považovať ceny jednotlivých položiek, ale je potrebné v tomto ohľade skúmať celkovú cenu ponuky v súvislosti s ponúkaným riešením, resp. len tie ceny v súvislosti s ponúkaným riešením, ktoré slúžia ako kritérium na vyhodnotenie ponúk. Vysvetľovanie jednotkových cien je namieste iba v prípade, ak sú v rámci vyhodnocovania návrhov na plnenie kritérií vyhodnocované jednotkové ceny a neurčuje sa celková cena za predmet zákazky (napr. právne služby alebo rámcová dohoda na obstaranie hardvéru, kde nie je zrejmý celkový rozsah budúceho plnenia a aj zmluvné plnenie je nastavené na jednotkových cenách).

ZVO v znení účinnom od 1. 7. 2013 zavádza definíciu mimoriadne nízkej ponuky (vzorec pre jej výpočet), ktorý je komisia povinná aplikovať v prípade, ak boli predložené najmenej tri ponuky od uchádzačov, ktorí spĺňajú podmienky účasti, ktoré spĺňajú požiadavky verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa na predmet zákazky.

Ak nie je splnená definícia mimoriadne nízkej ponuky uvedená priamo v ZVO, možno dospieť k záveru, že ponuka by mohla byť mimoriadne nízka, až na základe relevantnej ekonomickej analýzy. V takomto prípade komisia je oprávnená požiadať uchádzača o poskytnutie podrobností týkajúcich sa tej časti ponuky, ktorá je podstatná pre ponúkanú cenu. Z objektívneho pohľadu môže žiadosť smerovaťiba k podrobnostiam základných charakteristických parametrov ponuky. Nie je v súlade so ZVO, ak komisia požaduje vysvetlenie takých parametrov, ktoré nie sú pre ponuku charakteristické (rozhodujúce). Uchádzač nemôže vysvetliť mimoriadne nízku ponuku ľubovoľne. Ak má byť takáto ponuka podkladom pre vyhodnocovanie kritérií na vyhodnotenie ponúk pri zachovaní princípov verejného obstarávania, zákonodarca v súlade s právom EÚ ustanovil iba určité dôvody, ktoré sú považované za legitímne pri vysvetľovaní mimoriadne nízkej ponuky. K vysvetleniu poskytnutému uchádzačom je možné v súlade s odsekom 5 požadovať aj predloženie dôkazov, ktoré zdôvodnenie podopierajú.

Podľa ustanovení písm. a) tohto odseku je možné ponuku vysvetľovať hospodárnosťou pri poskytovaní ponúkaného plnenia. Nie je možné akceptovať čisto formálne vysvetlenie. Uchádzač musí vysvetliť, uviesť také informácie, ktoré komisii umožnia overiť relevantnosť poskytnutého vysvetlenia.

Ustanovenie písm. b) umožňuje vysvetliť mimoriadne nízku cenu ponuky (i) technickým riešením alebo (ii) osobitne výhodnými podmienkami. Technické riešenie môže dovoliť pri určitých predmetoch zákazky racionalizovať maximálne činnosť uchádzača a takto ponúknuť mimoriadne kompetetívnu ponuku. Je na komisii a jej vecnej erudícii, aby dokázala posúdiť relevantnosť takto deklarovaného vysvetlenia. Ako vysvetlenie nepostačí tvrdenie, že uchádzač môže predmet zákazky realizovať za osobitne výhodných podmienok. Je potrebné špecifikovať, v čom spočívajú tieto osobitné podmienky a ekonomicky zvýhodniť možnosť ponuky takýchto podmienok. Ide o ochranu pred protisúťažnými postupmi (napr. zneužívanie dominantného postavenia), ktoré odporujú zákonu a nie je možné ich brať za relevantné zdôvodnenie.

Mimoriadne nízku ponuku možno zdôvodniť aj osobitosťou ponúkaného plnenia (písm. c)). Ide o samotný charakter poskytovaného plnenia. Nie je možné toto stotožniť úplne s dôvodom podľa písm. b) tohto odseku (osobitne výhodná ponuka). Uchádzač by mal vysvetliť podstatu osobitnosti ponúkaného plnenia.

Odôvodnenie mimoriadne nízkej ponuky podľa písm. d)možno uplatniť v prípade, ak je ponúkaná cena postavená na nízkych personálnych nákladoch. Tieto sú akceptovateľné len v prípade, ak sú v súlade s predpismi na ochranu zamestnanosti a pracovných podmienok. Súlad sa však posudzuje nie v mieste ponuky ale v mieste realizácie plnení.

Ak sú dané podmienky pre získanie štátnej pomoci (písm. e)) a táto je zakalkulovaná do ponuky, ide o legitímny dôvod pre ponuku, ktorú komisia označila za mimoriadne nízku.

Uchádzač je povinný doručiť (teda podanie je potrebné v posledný deň fyzicky doručiť, tzv. hmotnoprávna lehota) odôvodnenie mimoriadne nízkej ponuky do piatich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti, pokiaľ komisia na vyhodnotenie ponúk neurčila dlhšiu lehotu.

Komisia má akceptovať vysvetlenie ponuky, ak bolo realizované v súlade s jej požiadavkou podľa ods. 2. V prípade mimoriadne nízkej ponuky je potrebné, aby uchádzač predložil dôkazy a tieto mimoriadne nízku ponuku relevantne zdôvodnili.

Zákon č. 58/2011 Z. z. zaviedol možnosť pre komisiu požadovať od uchádzača po písomnom vysvetlení aj osobnú konzultáciu za účelom zdôvodnenia mimoriadne nízkej ponuky. ZVO nestanovuje žiadne procesné detaily, ako by sa mala osobná konzultácia realizovať. Vždy však verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia postupovať tak, aby boli zachované základné princípy verejného obstarávania (§ 9). ZVO ustanovuje jedine minimálnu lehotu na predvolanie uchádzača na osobnú konzultáciu, ktorá nesmie byť kratšia ako 5 pracovných dní. Osobnou konzultáciou možno objasňovať výlučne predložené písomné zdôvodnenie mimoriadne nízkej ponuky. Aj osobná konzultácia, jej obsah a závery musia korešpondovať s vymedzením odôvodnenia mimoriadne nízkej ponuky ako bola podaná uchádzačom, resp. vyžadovaná verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom. Z osobnej konzultácie by sa mala vyhotoviť zápisnica.

Vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky musí zodpovedať predloženým dôkazom. Ak by sa zákonná alebo stanovená lehota na vysvetlenie ponuky, resp. mimoriadne nízkej ponuky zdala byť nedostatočná, je možné argumentujúc náročnosťou vysvetlenia a základnými princípmi verejného obstarávania žiadať o predĺženie lehoty na vysvetlenie.


Uchádzačovi nič nebráni žiadať o predĺženie lehoty na vysvetlenie. Takáto žiadosť však neznamená, že sa lehota akokoľvek predlžuje. Až v prípade, ak by komisia vyhovela takejto žiadosti napr. z dôvodu náročnosti prípravy vysvetlenia (bez toho, aby boli iní uchádzači diskriminovaní) a túto skutočnosť písomne potvrdila uchádzačovi, môže byť za relevantnú braná predĺžená lehota na vysvetlenie.

ZVO upravuje dôvody pre vylúčenie ponuky spoločne pre vysvetľovanie ponuky, ako aj mimoriadne nízkej ponuky.

V prvom rade je dôvodom na vylúčenie ponúk zmeškanie lehoty na doručenie vysvetlenia ponuky, resp. mimoriadne nízkej ponuky. Zmeškanie lehoty, určenej v súlade so zákonom na doručenie vysvetlenia ponuky / mimoriadne nízkej ponuky, nie je možné odpustiť a následkom je vždy vylúčenie z verejného obstarávania.

Ďalším dôvodom na vylúčenie mimoriadne nízkej ponuky z verejného obstarávania je skutočnosť, ak sa uchádzač nedostaví na osobnú konzultáciu. Nie sú stanovené žiadne kritériá pre účasť uchádzača na osobnej konzultácii, podstatné je, aby sa na túto dostavil. V extrémnom prípade, ak sa uchádzač na osobnú konzultáciu dostaví (po doručení písomného vysvetlenia mimoriadne nízkej ponuky), ale nijako nebude reagovať na otázky komisie, nie je toto dôvodom na vylúčenie ponuky.

Okrem vyššie uvedených formálnych dôvodov, ZVO upravuje aj dva materiálne dôvody pre vylúčenie ponuky. Ak vysvetlenie ponuky nie je v súlade s požiadavkami stanovenými v zmysle ZVO, je toto dôvod na vylúčenie ponuky. Obdobne, ak predložené odôvodnenie mimoriadne nízkej ponuky nie je svojím obsahom v súlade s požiadavkami stanovenými v zmysle ZVO, vzniká dôvod na vylúčenie ponuky.

Ak by chcel verejný obstarávateľ a obstarávateľ rozhodnúťo vylúčení ponuky podľa písm. c), je potrebné rovnako ako v prípade podľa ods. 1 nad akúkoľvek pochybnosť preukázať, že vysvetlenienie je v súlade s ustanoveniami § 42 ods. 2 alebo 3 ZVO.

Máme za to, že vysvetlenie ponuky je v rozpore s ustanoveniami ods. 2 iba v prípade, ak sa vysvetlením ponuka mení. Inak nemá ZVO žiadne kritériá, ktoré by mohla komisia použiť na odmietnutie vysvetlenia ponuky. V prípade nedostatočného vysvetlenia ponuky môže však komisia dospieť k záveru, že ponuka nie je v súlade